Ako si sa pripravovala na M SR?
Na MSR som sa nepripravovala nijako špeciálne, pripravovala som sa rovnako ako po celý rok na iné turnaje. Avšak dva týždne pred majstrovstvami som začala viac rozmýšľať nad mojimi možnými súperkami a v hlave si preberať taktiku, ktorú by som mohla poprípade použiť na tú ktorú hráčku.

S akými cieľmi si vstupovala do turnaja M SR?
Samozrejme môj jediný cieľ bol vyhrať a obhájiť opäť titul! Vedela som, že to nebude jednoduché, ale podarilo sa a veľmi sa z toho teším!

Ako si sa cítila pred finálovým duelom?
Pred finále som sa cítila už dosť unavená, ale vedela som, že takisto je unavená aj moja súperka. Tiež som bola aj trochu nervózna, ale bol to už len posledný krok ku zlatu, a hlavne som to už chcela mať za sebou. Zápas nebol úplne podľa mojich predstáv, ale v treťom sete to už našťastie išlo ako má.

Aké si mala pocity po poslednej finálovej výmene?
Ako som už spomenula, asi najviac prevažoval pocit toho, že som šťastná, že už to mám za sebou. Predsa celý víkend bol ťažký, či už psychicky alebo fyzicky a tak som si konečne vydýchla! A šťastná, že titul je môj.

Ktorý zápas na turnaji bol pre teba najťažší?
Majstrovstvá boli pre mňa veľmi dôležité, takže sa dá povedať, že každý zápas bol ťažký.
Ako ôsma nasadená hráčka som vedela, že už v mojom prvom kole sa môžem stretnúť s “ťažkou” súperkou. Stalo sa tak v druhom kole, kde som sa stretla s Maťou Repiskou, a tohto zápasu som sa obávala, aj keď som si verila, vedela som, že ma čaká neľahký boj. Hrali sme okolo jednej hodiny a zápas mi zobral veľa síl, no na druhej strane to bolo dôležité víťazstvo, ktoré mi dalo energiu na ďalšie zápasy. Rovnako semifinále a finále mi dali zabrať, pretože bolo dôležité sa plne koncentrovať a nepustiť.

Ako by si zhodnotila turnaj M SR?
Turnaj hodnotím veľmi pozitívne, mali sme aj zopár hereckých výkonov. M-SR v Trenčíne sú moje najobľúbenejšie, dobrá hala, prišlo sa pozrieť veľa divákov, atmosféra bola super, ja som spokojná!

Ako hodnotíš svoje výkony v aktuálnej sezóne?
Tento rok som sa snažila viac potrénovať ako cestovať po turnajoch. Zúčastnila som sa len zopár blízkych turnajov ako Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Írsko.. Takže tých zápasov veľa nebolo a ani neboli také, ako by som si ich predstavovala. Naozaj konkurencia je veľká, ja som sa tento rok snažila zlepšiť pohyb po kurte a techniku, ktorú mám slabšiu, ale jednoducho zmeniť niečo po 10 rokoch je naozaj náročné a chce to ešte veľa času a práce.

Kam podľa teba smeruje slovenský bedminton v porovnaní s minulými rokmi (zmenilo sa niečo)?
Určite musím spomenúť výkony našich juniorov, hlavne Maťu Repiskú a Maťa Hliničana, ktorí majú výborné výsledky v ich kategórii a robia dobré meno nášmu bedmintonu. Bodaj by podávali rovnaké výsledky aj v kategórii dospelých! Čo je však naďalej veľkým negatívom je neprítomnosť trénerov na Slovensku a to, že hráči, ktorí chcú ísť vyššie, musia ísť do zahraničia, často za svoje náklady a nie je vytvorený žiaden tím, ktorý by sa spolu pripravoval, vzájomne si pomáhal a ťahal sa. To mne osobne chýba a bez vhodných podmienok sa predsa nemôžu diať zázraky, bohužiaľ.

Článok bol čerpaný zo zväzovej stránky bedmintonu SZBe :